Pri príprave prieskumu sa zvyčajne zameriavame na to, aby sme dotazník vytvorili s cieľom získať čo najväčší počet relevantných odpovedí. Napadlo vás niekedy pozrieť sa na dotazník z pohľadu respondenta? Ako je on spokojný s dotazníkom. Nebol dotazník príliš dlhý? Neboli otázky komplikované či veľmi osobné? Je potrebné brať ohľad na respondentov, ak ich unavíme alebo znechutíme dlhým alebo komplikovaným dotazníkom, nezískame kvalitné odpovede. Prinášame vám zoznam troch vecí, ktorým je potrebné sa vyhnúť ak nechcete odradiť respondentov od vypĺňania dotazníkov.
1. Dĺžka dotazníka – viac ako 10 minút je už veľa
Respondenti nechcú vypĺňať dotazníky, ktoré trvajú dlhšie ako 10 minút. Keď si respondent nájde v priebehu dňa čas na vyplnenie dotazníka, nechce, aby mu to trvalo príliš dlho. Pamätajte, že vy potrebujete získať relevantnú spätnú väzbu od respondenta. Znechutenie a strata koncentrácie pri dlhých dotazníkoch sa odzrkadlí na kvalite získaných odpovedí. Avšak existujú dve skupiny respondentov, ktoré sú odolnejšie voči časovej únave z vypĺňania dotazníkov. 1. Respondenti, ktorí sú zainteresovaní do témy dotazníka: keď sa v rámci občianskej komunity rieši problém, ktorý sa jej bytostne dotýka (napr.: výstavba skládky alebo nákupného centra) môžete si byť istý, že budú mať záujem o vyplnenie aj dlhšieho dotazníka, kde môžu jasne a zreteľne vyjadriť svoj názor na danú problematiku, ktorá sa ich priamo týka. Rozhodujúca pre nich nebude dĺžka dotazníka, ale možnosť vyjadriť detailne svoj názor. 2. Odôvodnene motivovaní respondenti: poskytnutie finančnej motiváce, alebo vecnej odmeny za vyplnenie dotazníka je jeden zo spôsobov ako získať väčší počet vyplnených aj dlhších a komplikovanejších dotazníkov.
2. Povinné otázky – ktoré a koľko
Nemožnosť preskočiť otázku môže viesť k frustrácii respondenta. Pokiaľ vyžadujete povinné odpovede na otázky a respondent nemôže pokračovať ďalej v dotazníku bez toho, aby odpovedal – aj keď naozaj chce dokončiť dotazník. V tejto situácii respondent buď poskytne „náhodnú“ odpoveď, aby mohol pokračovať ďalej v prieskume, alebo úplne odíde z dotazníka a nedokončí ho. Môže teda nastať situácia, že buď získate málo dát, alebo získané dáta nebudú relevantné. Nehovoríme, že by ste nikdy nemali vyžadovať povinné odpovede na otázky. Pri nosných otázkach prieskumu je to vhodné. Avšak musíte nájsť rovnováhu v tom ktoré a koľko otázok bude vo vašom dotazníku povinných. Pomôže aj finančná alebo vecná motivácia respondenta, viete nimi zmierniť „znechutenie“ z povinne daných otázok.
3. Rešpektujte hranice svojich respondentov
Pri tvorbe online dotazníkov môžete nadobudnúť pocit anonymity, ktorý môže viesť k „neosobnému“ spôsobu získavania informácií. Je jednoduchšie pýtať sa citlivé otázky „anonymne“ prostredníctvom online dotazníka, ako pri osobnom „tvárou-tvár“ dopytovaní. Avšak je potrebné si uvedomiť, že aj online respondenti sú na niektoré otázky citliví, a neradi na ne odpovedajú, čo môže viesť ku skresleným odpovediam alebo k predčasnému ukončeniu dotazníka. Medzi tzv. citlivé otázky patria: poskytnutie kontaktných údajov (telefón, e-mail); uvedenie celého mena; výška platu; informácie o vierovyznaní. Existujú typy dotazníkov, kde je použitie vyššie spomenutých typov otázok primerané. Napríklad, ak použijete dotazník ako prihlasovací formulár, pravdepodobne kľúčovými položkami budú – meno, priezvisko, adresa, telefónny kontakt, e-mail. Keď už sa v dotazníku pýtate aj na takéto citlivé otázky, je vhodné v úvode vysvetliť dôvody zberu týchto údajov. Ak je respondentom jasné prečo potrebujete získať tieto citlivé údaje, sú ochotnejší ich poskytnúť.
Pri tvorbe dotazníkov, rešpektujte čas, rozum a hranice respondentov. Nie je toho príliš veľa, je to dosť jednoduché – stačí si uvedomiť: čo sa spýtate, ako sa to pýtate a ako dlho sa to budete pýtať.